SLOVENSKÉ DOTYKY
 

ZBER FESTIVALOVÝCH PLODOV

Keď človek pracuje v oblasti kultúry, nemá často na ružiach ustlané. Mám pocit, že kultúra, popoluška dnešnej spoločnosti, je čoraz častejšie zaháňaná do kúta, aby tam v prachu a popole zbytočne preberala svoj hrach. Nečudo potom, keď aj jej tvorcovia či organizátori majú čoraz viac šmúh po tele - zanechávajú im ich tam mnohoraké byrokratické prekážky, ktoré musia takmer denne prekonávať, urputné zháňanie finančných prostriedkov, ktoré sa neraz mení na nedôstojnú štvanicu, vypĺňanie nekonečných formulárov-žiadostí na granty... A keď všetko spomínané platí pre kultúru ako takú, tak ešte mnohonásobne viac pre kultúru menšinovú, ktorá tvorí okrem iného aj náplň Slovensko-českého klubu. Sú chvíle, keď človek toto svoje poslanie (lebo tu sa vari nedá hovoriť len o prostom zamestnaní) nesie ako ťažký balvan, pod ktorým sa mu trochu chvejú a podlamujú kolená a neraz i zmalomyseľnie. Aby to však nevyznievalo pesimisticky, treba dodať, že je v našej práci pochopiteľne veľa momentov, akcií či podujatí, ktoré nám nielenže prinášajú radosť, ale dopĺňajú nový elán naozaj plnými priehrštiami.

Takou je určite sieť festivalov - Dni slovenskej kultúry po Českej republike. Túto najväčšiu slovenskú aktivitu v ČR organizuje Slovensko-český klub spolu so svojimi regionálnymi pobočkami a v jednotlivých prípadoch v spolupráci s ďalšími subjektami. Budúci rok oslávime jeho už jubilejný desiaty ročník v Moravskej Třebovej. Toto pôvabné východočeské mestečko bolo tým miestom, kde sa festival zrodil pár rokov po rozdelení Česko-Slovenska, vo chvíli, kedy začali tunajší obyvatelia pociťovať nedostatok slovenskej kultúry v médiách, kedy im začala vyslovene chýbať slovenčina. Treba pripomenúť, že fakt, že sa Dni slovenskej kultúry v Moravskej Třebovej rozrástli do jednej z najväčších kultúrnych udalostí nielen v meste, ale v celom kraji, môžeme pripísať k dobru najmä ľuďom, ktorí považujú festival za svoju srdcovú záležitosť. Hlboká vďaka za prácu okolo neho tu patrí najmä riaditeľovi Kultúrnych služieb Moravskej Třebovej Ivovi Horkelovi, ale aj všetkým starostom, ktorí sa tu za desať rokov vymenili, počínajúc tým prvým, stojacim pri zrodení festivalu - Radkom Martínkom, súčasným poslancom Poslaneckej snemovne. Festival v Moravskej Třebovej sa stal naozaj neodmysliteľnou súčasťou každoročnej jari tohto mesta.

V zimných mesiacoch, konkrétne uprostred februára, si zasa slovenská kultúra obsadzuje najväčšie juhočeské mesto - České Budějovice. I tu má už festival veľkolepé rozmery. Bohatý týždeň naplnený slovenským divadlom, spevom i pestrými výstavami vždy končí najväčším krajovým plesom: Radničným bálom v česko-slovenskom duchu. Za šesť rokov jeho trvania sa pre obyvateľov Budějovíc stal čímsi samozrejmým, niečim, na čo sa vždy úprimne tešia. Aj tu však treba vidieť za hŕbou práce najmä konkrétne tváre - v prvom rade primátora mesta Miroslava Tettera, jeho námestníčku Vlastu Bohdalovú, vedúcu odboru kultúry Ivu Sedlákovú, ako aj Mariku Klierovú, dobrú dušu našej budějovickej organizácie.

Vlani sa prvýkrát rozbehol festival v Kroměříži, v meste, ktoré má dlhoročnú družbu so slovenskou Nitrou (mimochodom, rovnako ako aj České Budějovice!) a má teda pevné základy, na ktorých môže stavať. V rok okrúhleho výročia týchto priateľských vzťahov sa tu zrodili dni slovenskej kultúry, počas ktorých starostovia miest podpísali aj partnerskú zmluvu. Teraz, v októbri, chystajú opäť niekoľko dní, počas ktorých sa obyvatelia Kroměřížska budú môcť stretávať so slovenskou kultúrou. Tá sa tentoraz bude niesť najmä v literárnom duchu. Okrem iného tu však diváci uvidia i zaujímavú výstavu "Divočina zachráni svet", ktorá predstaví myšlienky a činnosť lesoochranárskeho zoskupenia VLK, slovenského občianskeho združenia. Riaditeľka knižnice Šárka Kašpárková a knihovníčka Daniela Hebnarová robia čo môžu, aby zorganizovali čo najpútavejšie októbrové podujatia. Po prvýkrát budú v tom istom mesiaci dni aj v Jihlave, kde slávnostne zaháji svoju činnosť Slovenský klub. Inak tunajší festival je zameraný zasa najmä na divadlo (v divadelnej oblasti napokon pracuje Dáša Brtnícka, ktorá je hlavnou organizátorkou), rovnako ako bol aj festival v Brne, kde sa spoluorganizátorom stalo Divadlo Bolka Polívku. Jihlava začala vďaka dňom nadväzovať partnerstvo s mestom Trnava.

Dni slovenskej kultúry sme však predstavili aj v niektorých pražských mestských častiach - tento rok konkrétne na Prahe 3 a Prahe 7, kde sme sa zamerali najmä na výstavy slovenského výtvarného umenia. Zaslúžili sa o to najmä galeristi Jiřina Divácká a Jozef Jankovský, ktorí s nami začali veľmi úzko spolupracovať a s ktorými pripravujeme i ďalšie dni, tentoraz v Tábore v spolupráci s galériou Kristiána Kodeta.

Nuž, takmer mi došiel dych len kým som vymenovala tie najzákladnejšie informácie ohľadne festivalu, ktorému môžem bez zaváhania pridať prívlastok veľkorysý. Netreba vari ani podčiarkovať, že je v ňom zaangažované veľké množstvo ľudí z celej republiky. Ľudí s obzvlášť vrúcnym vzťahom k slovenskej kultúre. Ľudí nadšených a obetavých, vďaka ktorým sa nám darí pevne veriť, ž

VLADIMÍR SKALSKÝ


Zpět na obsah