SLOVENSKÉ DOTYKY
 

ČESI NA SLOVENSKU V PROBLÉMOCH?

S Helenou Miškufovou

Český spolok na Slovensku (ČSnS) vydáva už mnoho rokov časopis Česká beseda. Dnes sa objavujú alarmujúce správy o jeho problémoch, ba dokonca možnom zániku. Vzhľadom na to, že sme kedysi radou pomáhali pri vzniku tohto časopisu a i neskôr s ním spolupracovali, nemohli sme sa o situáciu nezaujímať. A ťažko by sme sa opýtali zasvätenejšieho človeka, než šéfredaktorky Českej besedy Heleny Miškufovej, ktorá istý čas spájala túto pozíciu aj s funkciou predsedníčky Českého spolku na Slovensku a dnes je predsedníčkou novozaloženého Slovensko-českého klubu v SR, sesterskej organizácie vydavateľa Slovenských dotykov...

Ako je možné, že zavedený mesačník, akým je Česká beseda, zápasí zrazu s existenčnými problémami?

- V tomto roku mesačník Česká beseda vychádza už desiatym rokom, ale doposiaľ sa ešte nikdy nestalo, že by nevyšla. Tohtoročné septembrové číslo však čitatelia nedostali. Máme už určité skúsenosti nielen z tvorby samotných čísiel a čitateľského ohlasu, ale aj z organizácie práce malého redakčného kolektívu a širokého okruhu spolupracovníkov. Ten okruh je dôležitý najmä preto, že redakcia nesídli v hlavnom meste Slovenska, ale excentricky v Košiciach. Problémy, ktoré sa vynorili v tomto roku, sa však netýkajú tvorby, ale finančných príspevkov zo strany Ministerstva kultúry SR. Podobne ako v minulých rokoch sme vypracovali projekt a riadne v termíne (odkladanom) ho odovzdali. Subkomisia výšku finančného príspevku schválila začiatkom apríla. Ale do dnešného dňa (20. septembra) sme napriek telefonickým urgenciám neobdržali ani len zmluvu na tento projekt. Prvé dve čísla sme vydali za podpory Ministerstva zahraničných vecí Českej republiky, za výrobu ďalších už dlhujeme. A ešte musím dodať, že nikto z nás nedostáva odmeny ani honoráre. Naopak, aby vytlačené čísla naši čitatelia dostali, museli sme si peniaze požičiavať a na poštovné posledného sme sa v redakcii poskladali. V tomto roku vyšlo osem čísiel, tlačiareň a príprava tlače samozrejme žiada uhradiť faktúry, nájomca zase nájomné. Je to skutočne ťažká situácia, ale som optimista. Vari finančný príspevok dostaneme, dlžoby splatíme bez súdneho vymáhania a zánik jediného celoslovenského periodika českej menšiny odložíme.

Príčina problémov je teda na Ministerstve kultúry SR?

- Jednoznačne. V tomto roku prišla sekcia národnostných kultúr s novým systémom podávania projektov. Podľa nej musí byť na každú akciu napísaný osobitný projekt. Len pre Český spolok to predstavuje vyše 80 projektov. Predtým bol jeden projekt na kultúrne aktivity, kde v prílohe boli všetky podujatia rozpísané a druhý projekt na Českú besedu. Ale úplne najhoršie je to, že ministerskí úradníci nespracúvajú projekty podľa termínu realizácie, ale pravdepodobne podľa toho, čo im príde pod ruku. Začiatkom septembra prišli prvé príspevky na kultúrne aktivity ČSnS, avšak nie na tie, ktoré už boli a výbory regionálnych organizácií sa na ne skladali z vlastných peňaženiek, ale napríklad na České Vianoce.

Pomáha českej menšine na Slovensku efektívne Česká republika?

- Keby nebolo včasného finančného príspevku českého ministerstva zahraničných vecí, naša situácia by bola dramatická už skôr. Z českej podpory sme financovali aj ďalšie aktivity ako napríklad detský letný tábor vedený v českom jazyku, české knihy a kultúrne podujatia organizované v jednotlivých regionálnych organizáciách. Ale je pravda, že ten kohútik toku koruniek z ČR sa akosi priviera.

Ako by si celkovo hodnotila podporu života menšín zo strany Slovenskej republiky? Pri pohľade z Prahy vidno aj pozitívne stránky, ako napríklad objem podpory maďarskej menšiny ci existenciu celého radu národnostných magazínov v Slovenskej televízii. Na druhej strane spôsob financovania mnohých aktivít vzbudzuje pochybnosti...

- Buďme trochu konkrétni. V tomto roku má ministerstvo kultúry rozdeliť na granty na podporu menšinovej kultúry takmer 47 miliónov korún. Najviac, vyše 21 miliónov, získali projekty predkladané maďarskou národnostnou menšinou.. Na rómske projekty udelilo ministerstvo 7,3 milióna korún, české 3,8 milióna, chorvátske 1 milión, bulharské 852 tisíc, židovské 1,5 milióna, nemecké 2,2 milióna, poľské l milión, ukrajinské 2,7 milióna, rusínske 3,9 milióna a na projekty ruskej menšiny 762 tisíc korún. To je stručný prehľad. Ale treba zobrať do úvahy kvalitu predkladaných projektov a tiež početnosť tej-ktorej národnostnej menšiny. A aj to, že napríklad česká komunita nedisponuje školstvom, divadlami, kultúrnymi centrami či samosprávou, a tak vlastne Český spolok supluje všetky tieto inštitúcie.

Aby sme nehovorili iba o prozaických a problematických veciach, z čoho máš v činnosti českej komunity na Slovensku najväčšiu radost?

- Predovšetkým z toho, že napriek všetkým problémom regionálne organizácie Českého spolku ešte nezanikajú a že sa české povedomie nevytráca. Spomínam to najmä preto, že najväčší záujem o spolkovú činnosť bol v čase, kedy sme sa usilovali o dvojité občianstvo. Potom sa niektorí uspokojili, tešia sa tiež z možnosti sledovať české televízne kanály i rozhlas a viac nechcú. Nadšenci zo spolku smerujú české aktivity predovšetkým do oblasti kultúry, tiež vzdelávacej a spoločenskej. Ďalej ma teší, že sa pracuje s deťmi, ktorým sa čeština aspoň trochu "dostáva do ucha". Nemenej ma teší, že na Slovensku už nepanuje taká ta "hejslovenská" atmosféra ako v čase po rozdelení spoločného štátu a že je viac tolerancie medzi ľuďmi.

Nedávno si sa stala predsedníčkou novozaloženého Slovensko-českého klubu v SR, sesterskej organizácie vydavateľa Slovenských dotykov. Naša spolupráca sa tak inštitucionalizuje a nadobúda nové perspektívy. Aké máš v tomto smere plány ty a čo môžeš povedať o prvých aktivitách?

- Hoci klub vznikol skutočne nedávno, prvá akcia už bola. Pretože Juhočeský kraj podpísal memorandum o spolupráci s Košickým samosprávným krajom, rozhodli sme sa spoločne s košickou regionálnou organizáciou ČSnS pripraviť autobusový zájazd východniarov do južných Čiech, aby spoznali krásy a ľudí v partnerskom kraji. Počas pobytu sme nadviazali niekoľko zaujímavých kontaktov. Myslím si, že práve o tom to je. Partnerstvo na papieri nikomu nie je na osoh. Na budúci rok máme viacero zámerov, radšej ich však nezakríknime. Napokon, niektoré projekty by mali byť spoločné so sesterskou organizáciou v Českej republike, ktorá má bohaté skúsenosti s rozsiahlymi, a to i medzinárodnými aktivitami, nie?

Samozrejme. Skúsme zhrnúť: Ako vidíš perspektívy českého života na Slovensku?

- Reálne. Čo si nahovárať, výsledkom bude asimilácia. Keď porovnáme výsledky sčítania ľudu v roku 1991 a 2001, vidíme úbytok takmer 20 tisíc. Je pravda, že deväťdesiate roky neznamenali len úmrtie občanov hlásiacich sa k českej národnosti, ale tiež vo väčšej miere vysťahovanie do Českej republiky, ku ktorému teraz nedochádza. Podľa mňa je pre výchovu k národnostnému uvedomeniu nesmierne dôležité školstvo. České školstvo na Slovensku nie je. Systém školského vzdelávania majú vybudovaný a naďalej ho rozširujú aj menej početné menšiny, niektoré z minulosti (Maďari, Bulhari a Ukrajinci), niektoré len v predchádzajúcich rokoch (Rómovia, Nemci, Rusíni). Čeština - a isto aj slovenčina v Česku - stráca tým, že je bez problémov zrozumiteľná vo väčšinovej spoločnosti. Ibaže nejde len o reč, ale aj literatúru a históriu. Tie jednovetové noticky o významných historických udalostiach českých dejín v slovenských učebniciach skutočne nestačia.

VLADIMÍR SKALSKÝ


Zpět na obsah