SLOVENSKÉ DOTYKY
 

ABY SME SI ROZUMELI...

Slovensko-český klub bol v roku 1999 hlavným iniciátorom diskusie o vymiznutí slovenčiny a slovenských reálií z českého školstva. Spolu s nedostatočným pôsobením elektronických médií, najmä verejnoprávnej televízie, v tomto smere to môže viesť k strate schopnosti dnešných a budúcich českých detí rozumieť po slovensky - to bolo posolstvo konferencie, ktorú klub usporiadal v lete 1999 spolu s českým ministerstvom školstva, Univerzitou Karlovou a slovenským veľvyslanectvom v Prahe. Možno si to u nás mnohí stále ešte neuvedomujú, ale česko-slovenská dvojjazyčnosť je významnou hodnotou a jej ohrozenie zarezonovalo po konferencii napríklad aj v najvplyvnejších amerických médiách. Proces, ktorý uverejnenie zistení Slovensko-českého klubu vtedy naštartovalo, a ktorý získal novú dynamiku stretnutím ministrov školstva Eduarda Zemana a Milana Ftáčnika, prináša prvé výsledky. Zatiaľ v podobe štúdií, vypracovaných Výskumným ústavom pedagogickým v Prahe a v podstate potvrdzujúcich už v roku 1999 vyslovené obavy.

Štúdie sa stali súčasťou batožiny ministra Eduarda Zemana, ktorú po uzávierke časopisu, 20. septembra, viezol do Bratislavy na ďalšiu schôdzku so svojím rezortným kolegom. Hoci sa týkajú iba základného školstva a sú takpovediac prvým, rýchlym nástrelom, sú predsalen hmatateľným dôkazom, že sa čosi začína diať. A súčasne dokladom, že je najvyšší čas... Zaujímavé bude tiež porovnať množstvo slovenských reálií v českom školstve s objemom informácií o západnom susedovi, ktoré sa dostanú k slovenskému žiakovi. Hoci sme na podobnú komparáciu dosiaľ nemali príležitosť, asi málokto pochybuje o tom, že slovenské deti sú na tom výrazne lepšie, než české. A to nielen vďaka škole, ale aj presahu českých televízií, množstvu češtiny na slovenských televíznych okruhoch, či zásluhou prirodzeného prenikania českých kníh a tlače na Slovensko...

Analýzu českého základného školstva sťažuje existencia viacerých vzdelávacích programov, najrozšírenejšími z ktorých sú základná, obecná a národná škola. Slabinou štúdie je, že sa zaoberá iba učebnicami, že sa nesnaží mapovať, čo učitelia hovoria v rámci výkladu. Dá sa odhadovať, že aspoň časť starších učiteľov, prípadne tí pedagógovia, ktorí majú k Slovensku rodinné väzby, venujú česko-slovenskej väzbe väčší priestor. V prípade priemerného čerstvého absolventa asi ktovieaké ilúzie nie sú na mieste.

A čo teda z analýzy vyplynulo? V rámci prvouky či vlastivedy sa deti stretnú so zmienkami o slovenskom území v súvislosti s Veľkou Moravou i so vznikom a zánikom Česko-Slovenska. Objem informácií kolíše od stručných zmienok až po dvojstránkovú kapitolu v učebnici vlastivedy pre 5. ročník z dielne SPN. V učebniciach českého jazyka a literatúry sa slovenčina objavuje v rámci výkladu o slovanských jazykoch, o trochu podrobnejšie sa téme venujú učebnicové rady SPN a JINAN. V prvom je obsiahnutý výklad o vývoji českého a slovenského národa a národných jazykov, v druhom fejtón Rudolfa Křesťana o rozdieloch čestiny a slovenčiny. V čítankách je zastúpený obvykle jeden slovenský autor v ročníku, často ani to nie. Najčastejšie uvádzanými autormi sú Ľubomír Feldek, Ladislav Mňačko, Július Satinský a Margita Figuli, čo je možno trochu prekvapujúci rebríček. Zemepis sa venuje Slovensku v podstate rovnako, ako iným susedným krajinám, bez ohľadu na historické väzby. Nepríliš využívanou zaujímavosťou je existencia učebnice Zemepis Slovenska, pripravovanej SPN zjavne ešte pred rozdelením a vydanej v roku 1993. Veľmi slabé je zastúpenie slovenských reálií v učebniciach občianskej náuky, obmedzuje sa prevažne na mimoriadne stručné zmienky o štátoprávnom usporiadaní a národnostných menšinách. Najviac zmienok o Slovensku je pochopiteľne v dejepise.

Nedá sa povedať, že by boli slovenské reálie z českých učebníc vytesňované, až na výnimky však nie sú ani nijak zdôrazňované, čo by asi kultúrnej a historickej blízkosti týchto dvoch národov a štátov zodpovedalo. Pokiaľ ide o slovenčinu, deti sa s ňou v rámci výuky stretnú v minimálnej miere, literatúra je predkladaná v preklade... Dúfajme, že sa naplní sľub ministrov školstva a do roku 2004 sa dočkáme stavu, keď bude v každom ročníku (a na všetkých školách) do učiva zaradené aspoň jedno dielo slovenského autora v originále. Dúfajme, že si naše deti budú navzájom rozumieť...

VLADIMÍR SKALSKÝ, NAĎA VOKUŠOVÁ


Zpět na obsah