SLOVENSKÉ DOTYKY
 

SLOVENSKÁ TINA TURNER

Emocionálna bomba Jana Kocianová

Sedel som uprostred hudobného varu v Malostranskej besede s pocitom, že musí spadnúť aj budova stojaca na druhej strane námestia. Ten bývalý seminár, patriaci ku komplexu kostola sv. Mikuláša na Malostranskom námestí, v ktorom dnes možno trochu paradoxne sídli Matematicko-fyzikálna fakulta. A chvíľami som mal kacírsky pocit, že by to nevadilo, že by to stálo za to. Keď som potom po koncerte a následom rozhovore v šatni niekedy okolo polnoci odchádzal, vydal som sa smerom domov pešo, mal som chuť, nechať v sebe ticho doznievať vynikajúci pražský koncert zrejme jedinej spevácky na svete, ktorá dokáže zaspievať aj cigánske pesničky s dixielandom tak, že máte pocit, že práve toto je tá pravá interpretácia, a nechápete, že to niekedy niekto hral a spieval inak. To všetko vo mne rezonovalo po koncerte plnom emočného ekrazitu, koncerte slovenskej Tiny Turner - Jany Kocianovej...

V programe Malostranskej besedy, ktorý som našiel na stole, som objavil mnohé svoje lásky - Karla Plíhala, Zuzanu Navarovú, Saharu, Jablkoň... Vďaka KSK sa medzi tieto mená zaradila aj Jana Kocianová, ktorá 3. septembra so svojou skupinou Traditional Jazzbynd Lučenec cez Prahu prakticky prechádzala. Mierila do Dánska, kde si získala na miestnych jazzových festivaloch veľkú popularitu a verné publikum. Na Internete som dokonca našiel stránky fanúšikov Jany Kocianovej v mne neznámom jazyku, ktorý možno vzhľadom na kontext odhadovať na dánčinu... "V Dánsku tým žijú," vysvetľuje: "Pre nich sú spirituály tým, čím sú na Slovensku ľudovky, alebo tie naše slávne tangá..."

"Do Prahy sa vraciam trochu s trémou, pretože okrem jedného malého vystúpenia som tu nebola skoro pätnásť rokov," povedala mi speváčka, ktorá sa stala naozaj známou práve v Prahe ako vokalistka u Karla Gotta. To sa písali roky 1974-1976, Janu Kocianovú však už v roku 1968 katapultoval do svetiel rámp úspech v televíznej súťaži Zlatá kamera. "Obdobie spolupráce s Karlom Gottom si veľmi vážim," hovorí Jana Kocianová: "Napokon, Kája si svoju vysokú úroveň udržiava dodnes. Postaviť sa s ním na jedno pódium by bolo aj dnes určite veľmi zaujímavé. Vždy som obdivovala spevákov so širokým interpretačným záberom. Hoci iba ako vokalistky sme si s Jitkou Zelenkovou počas tých dvoch rokov prišli na svoje. Nadobúdala som profesionálne skúsenosti, ktoré som vzápäti zužitkovala pri koncipovaní svojho prvého koncertného programu. Dopracovať sa v priebehu štyroch rokov k svojmu samostatnému koncertnému programu bol pre mňa v rozbiehajúcej sa kariére veľký skok." Na roky, keď bola skôr v ústraní teda spomína s láskou. "Ale, samozrejme, vystupovať ako sólistka je iný pocit, taký hrejivejší," dodáva. Čo považuje za ďalšie medzníky vo svojej kariére? "Určite spoluprácu s Milanom Lasicom a Júliusm Satinským. Potom to, že v deväťdesiatych rokoch som si konečne mohla nahrať platňu spirituálov, čo bola moja celoživotná túžba." Tak vznikol album "Spiritual from Hart". Na prelome rokov 1999 a 2000 prišiel gospelová kolekcia "Evanjelium" so špičkovou nitrianskou vokálnou skupinou Close Harmony Friends.

Vzťah k hudbe získala nepochybne v rodine, pochádzajúcej zo slovensko-moravského pomedzia. "U nás bolo vždy živo, spevavo. S trochou humoru môžem povedať, že v niekdajšej relácii Spieva celá rodina by sme určite zvíťazili." Spieva však žánre, ktoré nepatria do stredného prúdu. "Už ako malá som inklinovla k hudbe, ktorá páchla soulom, alebo bluesom... Bol to asi aj vplyv kamarátov, ktorí už mali s touto hudbou viac skúseností, mám však pocit, že to bolo priamo vo mne, hoci neviem vysvetliť, kde sa to tam vzalo."

Na pochybovačné hlasy, týkajúce sa jej svetovo originálnej úpravy cigánskej hudby hovorí rezolútne: "V cigánskych pesničkách je veľa soulu. K cigánskej muzike som sa dostala nepriamo. U nás v Šaštíne sa jej nebolo možné vyhnúť, no svoju prvú platňu cigánskych piesní som naspievala až začiatkom 80. rokov. Sprevádzali ma tí najlepší - Ľudová hudba Jána Berkyho-Mrenicu, Bundovci z Košíc, alebo v súčasnosti Fantasy orchestra Ladislava Rigu."

Keď sa jej kedysi pýtali, čo pre ňu znamená album "Evanjelium", s piesňami z ktorého vystupuje na Slovensku aj v kostoloch, povedala: "Spomenula som si na jeden verš z textu jednej z piesní od Petra Petišku, a ten znie: 'Dýcham a tu som, tak ďakujem.'" Ja som si pri pohľade na rozžiarenú tvár Jany Kocianovej spomenul na text inej jej piesne: "Zahoď svoje starosti, pozi, aký je krásny deň!" A počúvol som ju, hoci sa mi to, bohužiaľ, darí iba dosť výnimočne...

VLADIMÍR SKALSKÝ


Zpět na obsah